Šikovný Shinzo
Japonsku sa veľmi nevenujem a dianie v ňom vnímam len cez veľké udalosti, ktoré dôležitosťou presahujú hranice regiónu. Všimol som si však, že sa v poslednej dobe veľa hovorí o premiérovi Shinzovi Abe.
Na letisku v Dubaji som si na vyplnenie osemhodinového čakania na prestup kúpil časopis Foreign Affairs a prvý článok v ňom bol rozhovor s Abem. Zaujala ma jeho asertivita, v súčasnom Japonsku nevídaná. Užili sme si pár krát nacionalistické parády či už premiérov alebo Tokijského starostu, forma toho nacionalizmu bola skôr reakčná, starosvetská, zastaralá.
Toľko sebavedomia a pozitívneho pohľadu do budúcnosti nikto v Japonsku nevyjadril dve dekády, odkedy začala ekonomika na začiatku deväťdesiatych rokov stagnovať. Po rokoch nulového rastu, deflácie a smutného prizerania sa tomu, ako ich predbieha Čína, sa zrazu vynorí premiér (podotknem že je to už druhý krát, čo sedí v premiérskom kresle), ktorý má hlavu plnú vízií, ktoré sa nebojí prezentovať. Čo mňa však najviac zaujalo je, že Abe má výsledky. Pozrime sa na ne.
Japonsko na určitú dobu naštartovalo ekonomiku tým, že sa devalvovala hodnota jenu a tým pádom posilnil vývoz. Ďalejo zvýšil výdaje na projekty v infraštruktúre a naštartovalo quantitative easing. Nebudem hodnotiť Abenomics, dôležité však je, že ako manažér Abe uspel, pretože dokázal presadiť svoj ekonomický plán.
Tokio bude hostiť Olympijské hry a predbehlo v závere Istanbul a Madrid. Ešte pár týždňov pred výberom bolo Japonsku vyčítaná nízka domáca podpora olympiáde, Abeho tímu sa však podarilo presvedčiť Japoncov o výhode olympiády a zvýšil approval rating na takmer 90 percent. Obdivuhodné.
V zahraničnej politike sa voči Číne nebojí nahodiť asertívnu pozíciu. Málokto si to môže dovoliť vzhľadom na tlak priemyslu, ktorý ma v Číne výrobu (a spotrebu), opatrných diplomatov, ktorí si nechcú rozhnevať Číňanov, a pacifistickej časti japonskej spoločnosti.
Taktiež sa pomerne úspešne snaží získať podporu poľnohospodárov pre vstup do pacifickej ekonomickej spolupráce. Japonsko má poľnohospodárstvo veľmi chránené, a zároveň sú agrárnici jednou z hlavných skupín podporovateľov LDP. Abeho pozícia v strane je tak silná, že si môže dovoliť zájst až takto ďaleko.
Abe sa javí ako schopný chlapík. Som zvedavý, či sa mu podarí zobudiť zaspatú japonskú spoločnosť a zmeniť dynamiku diania vo východnej Ázii. Palce mu síce držať nebudem, ale určite sa budem so záujmom prizerať.
Na letisku v Dubaji som si na vyplnenie osemhodinového čakania na prestup kúpil časopis Foreign Affairs a prvý článok v ňom bol rozhovor s Abem. Zaujala ma jeho asertivita, v súčasnom Japonsku nevídaná. Užili sme si pár krát nacionalistické parády či už premiérov alebo Tokijského starostu, forma toho nacionalizmu bola skôr reakčná, starosvetská, zastaralá.
Toľko sebavedomia a pozitívneho pohľadu do budúcnosti nikto v Japonsku nevyjadril dve dekády, odkedy začala ekonomika na začiatku deväťdesiatych rokov stagnovať. Po rokoch nulového rastu, deflácie a smutného prizerania sa tomu, ako ich predbieha Čína, sa zrazu vynorí premiér (podotknem že je to už druhý krát, čo sedí v premiérskom kresle), ktorý má hlavu plnú vízií, ktoré sa nebojí prezentovať. Čo mňa však najviac zaujalo je, že Abe má výsledky. Pozrime sa na ne.
Japonsko na určitú dobu naštartovalo ekonomiku tým, že sa devalvovala hodnota jenu a tým pádom posilnil vývoz. Ďalejo zvýšil výdaje na projekty v infraštruktúre a naštartovalo quantitative easing. Nebudem hodnotiť Abenomics, dôležité však je, že ako manažér Abe uspel, pretože dokázal presadiť svoj ekonomický plán.
Tokio bude hostiť Olympijské hry a predbehlo v závere Istanbul a Madrid. Ešte pár týždňov pred výberom bolo Japonsku vyčítaná nízka domáca podpora olympiáde, Abeho tímu sa však podarilo presvedčiť Japoncov o výhode olympiády a zvýšil approval rating na takmer 90 percent. Obdivuhodné.
V zahraničnej politike sa voči Číne nebojí nahodiť asertívnu pozíciu. Málokto si to môže dovoliť vzhľadom na tlak priemyslu, ktorý ma v Číne výrobu (a spotrebu), opatrných diplomatov, ktorí si nechcú rozhnevať Číňanov, a pacifistickej časti japonskej spoločnosti.
Taktiež sa pomerne úspešne snaží získať podporu poľnohospodárov pre vstup do pacifickej ekonomickej spolupráce. Japonsko má poľnohospodárstvo veľmi chránené, a zároveň sú agrárnici jednou z hlavných skupín podporovateľov LDP. Abeho pozícia v strane je tak silná, že si môže dovoliť zájst až takto ďaleko.
Abe sa javí ako schopný chlapík. Som zvedavý, či sa mu podarí zobudiť zaspatú japonskú spoločnosť a zmeniť dynamiku diania vo východnej Ázii. Palce mu síce držať nebudem, ale určite sa budem so záujmom prizerať.
Comments
Post a Comment